Cestovné zväzky / Esej

Homo sapiens non urinat in ventum

Vybrala som sa so svojou nemeckou priateľkou na prechádzku po Amsterdame. Vo štvrti La Balie sme narazili na akési klasicistické podlubia, dodatočné prifarené k typickej architektúre 17. storočia.  Na priečnej lodi podlubia sa skvel nasledovný nápis, vyrytý ozdobným písmom: Homo sapiens non urinat in ventum, čo znamená, že rozumný človek neciká proti vetru. Stáli sme v úžase nad týmto heslom nad našimi hlavami. Priateľka povedala, že keby v Nemecku postavili takúto klenbu, istotne by na nej vyryli niečo z Goetheho, nejaký múdry aforizmus. Ja som nepochybovala, že v Poľsku by sa tam objavil citát pápeža Jána Pavla II. A tu sme mali pred sebou výraz čistého holandského pragmatizmu.

Skonštatovali sme, že zrejme obe patríme k národom, ktorým nie je cudzie cikanie proti vetru.

Pouličný ruch, Amsterdam

Cez okno som sledovala zvláštnu scénku.  Policajt nabádal disciplinovanú skupinku japonských turistov, aby prešli cez ulicu na červenú. Veď predsa teraz nejde žiadne auto. Dezorientovaní Japonci poslúchli jeho radu a poslušne, hoci neisto, prebehli cez ulicu. O hodinu  neskôr na tom istom mieste zastali čierne limuzíny kráľovnej, ktorá prišla navštíviť blízky kostol. Limuzíny nechtiac zablokovali koľajnice, a netrpezlivá električka na ne zlostne zatrúbila.

Pomník

Odhalenie pomníka prostitútky sa odohralo v slnečné nedeľné popoludnie hneď pri kostole Oude Kerk. Malá bronzová figúrka ženy, opierajúca sa o pouličnú lampu, má ľuďom pripomínať toto povolanie, vraj najstaršie, predsa však zahanbujúce a ignorované. A tiež aj otroctvo žien, sexuálne zneužívanie, démonizáciu sexu či bagatelizáciu problému. Ale samotná oslava bola radostná. Hral farebný dychový orchester, vo veľkom počte sa dostavili prostitútky oboch pohlaví ako aj predstaviteľky a predstavitelia ich odborového zväzu. Prišli aj rodiny s deťmi, zvedavci ako ja a zopár turistov. Rozdávali sa letáky o bezpečnom sexe, niektoré v podobe rozprávok pre deti. Pred kostolom sa ľudia na špeciálnom prístroji mohli učiť, ako sa správne navlieka prezervatív. A nakoniec dychový orchester, pochodujúc okolo kostola, narazil na novomanželskú dvojicu, ktorá práve vychádzala z Oude Kerk po svadobnom obrade. S rovnakým zápalom, s akým predtým hrali sex-workerom, teraz kapela obdarovala novomanželov spontánnym koncertom.  Oba sprievody sa na chvíľku spojili a zliali do jedného.

Strana zvierat

Roku 2006 holandská Strana obrany zvierat získala dve kreslá v parlamente. Je to jediný takýto prípad v dejinách demokratického sveta. Vďaka týmto dvom kreslám sa im minulý rok podarilo schváliť zákaz chovania zvierat na kožuchy.  Rozmýšľam, či moji prapravnuci budú mať možnosť niekedy hlasovať za takúto stranu v Poľsku.  Za predpokladu, že o takých sto rokov ešte bude existovať čosi ako Poľsko a čosi ako voľby.

Plica polonica

Moje dredy tu vzbudzujú veľké sympatie, najmä medzi čiernymi. Čochvíľa ma niekto s úsmevom zastavuje a pýta sa, či mám muža z Afriky. S úsmevom vysvetľujem, že dredloky vôbec nie sú vynález rastafariáncov a Afričanov. Odvolávam sa pri tom na pojem „poľského chumáča vlasov”,  dôkladne zaznamenaný v zápiskoch cestovateľov, ktorí našu krajinu navštívili v 17. storočí. Chumáče boli vtedy také rozšírené, že ich v celej Európe spájali s Poľskom a zaužíval sa pre ne latinský názov plica polonica. V istom zmysle môžeme byť hrdí na to, že sme tento druh účesu v Európe zaviedli práve my. Plica polonica by sa mala pridať do zoznamu našich vynálezov popri nafte, pirohoch a vodke.

Množné číslo

Istý cudzinec, ktorý sa práve trápil so štúdiom poľského jazyka, mi gratuloval k pozornosti, akú v našej krajine venujeme zvieratám, najmä psom. Nerozumela som mu. Podrobne mi teda vysvetlil, že na poľských cestách sú špeciálne cestné značky s nápisom Piesi a že dovtedy nič podobné nevidel nikde na svete. Súčasne nikde na svete toľko psov nebehá voľne a bez opatery. A že je to pekné a humánne, že vodičov aut varujú, aby dávali pozor na psy; veď všetci vedia, koľko úbohých zvierat sa denne dostane pod kolesá aut.  Dovtedy sa mu zdalo, že nie sme zvlášť citliví na práva zvierat a že k domácim zvieratám máme priam nezodpovedný vzťah. Ako príklad uviedol osud potulných mačiek, ktoré denne pozoruje z okna internátu, či psov na reťaziach v poľských dedinách, čo sa v jeho vlasti pokladá za zločin. Preto si veľmi cení malý prelom v našej mentalite, ktorého známkou sú tieto varovné značky na cestách. So zármutkom som ho musela vyviesť z omylu: Piesi v poľštine = peší, čiže chodci.  

Gastrogeografia

Raz na mňa prišiel hlad v pešej zóne v Zielonej Góre a tak som zastavila dvoch chlapíkov a opýtala sa ich, kde by sa tu na okolí dalo ísť na nie veľmi drahú, dobrú vegetariánsku večeru. Mám už dosť pirohov, ktorými sa vo všetkých podnikoch pokúšajú zapchať ústa nám zelinárom.

„Nie veľmi drahé,” povedal prvý.

„Vegetariánske,” opakoval druhý a poškrabal sa po brade.

Nakoniec sa na seba súhlasne pozreli a ten prvý povedal:

„No, najbližšie to bude asi v Berlíne.“

Článok vyšiel v týždenníku Polityka, v slovenskom preklade v skrátenej verzii v prílohe Fórum denníka SME.

Back to homepage | TopPrint page | Send page

pošli do vybrali.sme.sk |  Facebook

To our readers,
salon.eu.sk is a non-profit project with free access to all. You can help us keep it that way by making a financial contribution - any amount, no matter how small, will be gratefully received. You can contribute using PayPal, an effective service that
makes it possible to send even small contributions at minimum cost. Your contribution is very important to us.
It is also possible to donate straight to our bank account:
Tatra Banka, a.s.
Bank Code: 1100
Account Nr: 2922815184
SWIFT: TATRASKBX
IBAN: 1100 0000 0029 2281 5184
Thank you for your support!
The www.salon.eu.sk team