Daniela Kapitáňová
Samko Tále’s Cemetery Book
Trans. Julia Sherwood
130pp
Garnett Press
London 2010
Hardback
£8.99
Samko Tále je telesne a duševne zaostalý
43-ročný obyvateľ pohraničného slovenského mesta Komárno. K invalidnému dôchodku si privyrába zberom kartónov a popri tom píše ’knihu o
cintoríne‘, lebo mu to predpovedal alkoholik pri staničnej krčme. Do víru jeho ’prúdu vedomia‘ spadá vojnové obdobie,
keď jeho stará matka získala židovský majetok (’načo
by bol Židom v koncentráku napríklad klavír, no nie?‘), obdobie komunizmu a Slovensko po získaní
samostatnosti. Kapitáňovej satira, slovenský bestseller od roku 2000, stelesňuje fascináciu šialenstvom konformizmu a špecificky
slovenský pokus po roku 1989 namiesto vysvetľovania zachytiť jeho hlas.
Samkov hlas je parodicky nevzdelaný, vyznačuje sa zábavne skomolenými zvratmi, nesprávne použitým byrokratickým
žargónom a verbálnymi tikmi. Jeho zdanlivo nesúvislé rozprávanie plné
opakovaní, podobne ako jeho potulky mestom, pripomína inú pitoresknú púť dejinami
Strednej Európy – kritici Samka prirovnávajú k ’šialenému trpaslíkovi‘ Oskarovi
z Plechového bubienka Güntera Grassa, no bližší mu je drobný amorálny
rozprávač Hrabalovho románu Obsluhoval som anglického kráľa. S každým
novým déja vu čitateľ prechádza ďalším
kruhom pekla, čo prekladateľka Julia Sherwood naznačuje tým, že Samkov vozík do
angličtiny prekladá ako ’handcart‘ [anglický zvrat ’go to hell in
a handcart‘ znamená hrnúť sa do pohromy]. Samko pri svojich potulkách
mestom pozoruje ľudí, všíma si všetko, čo je podľa neho ’zakázané‘ a oznamuje to Tým Hore, ako to robil celý život, už od školských
čias za komunizmu. Kapitáňovej ďalšie knižky sú detektívky a tu sa čitateľ tiež stáva
detektívom: pri každom opakovaní historky číta medzi riadkami a pomaly
odhaľuje, čo sa skutočne stalo, a akú úlohu v tom, zrejme nechtiac, zohral
Samko.
Liberálni slovenskí čitatelia začiatkom 21. storočia po rozdelení Československa bezpochyby v Samkovi videli typického zástancu šovinistickej moci, čo sa vydávala za strážkyňu tradičných slovenských hodnôt a morálky a prihovárala sa ľuďom, smútiacim za jasnosťou a poriadkom komunizmu. A hoci Daniela Kapitáňová presvedčivo zachycuje Samkov neskrývaný rasizmus, homofóbiu a lásku k bývalému režimu, vysmieva sa aj z rovnako bezmyšlienkovitého politicky korektného spôsobu, akým hosťujúci americký učiteľ reaguje na slovenskú ’romofóbiu‘. Jej román preto skôr možno chápať vo všeobecnej rovine ako útok na nevzdelanosť a zaťatú naivitu a tých, čo ju šíria. ’Cintorín‘ môže predstavovať Komárno či Slovensko, alebo západnú civilizáciu ’mŕtvych duší‘, ako aj prázdnotu všeobecne prijímaných názorov. V preklade Julie Sherwood si román zachoval rytmus a silu originálu, núti k zamysleniu, striedavo vyvolávajúc smiech, lapanie po dychu a občas možno aj slzy.
pošli do vybrali.sme.sk |
Facebook| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | ||
| 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 |
| 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 |
| 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 |
| 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | ||
| « máj » | « 2013 » | ||||||