Listovanie v novinách: Horská chata pamäti

The New York Review of Books (USA), 01.02.2011

Profesor filozofie Thomas Nagel recenzuje zbierku spomienok Memory Chalet (Horská chata pamäti) posmrtne vydanú knihu Tonyho Judta, angloamerického historika ktorý v lete roku 2010 zomrel po dlhej a ťažkej chorobe (nie je to jeho posledná kniha, ďalšiu pripravuje jeho kolega historik Timothy Snyder). „Titul Horská chata pamäti sa vzťahuje na spôsob jej vzniku. Tony Judt, uzamknutý vo svojom tele, znehybnenom amyotrofickou laterálnou sklerózou a s vedomím scvrkávajúcej sa budúcnosti a blížiacej sa smrti, sa rozhodol vrátiť do minulosti. Nevládal už síce fyzicky písať, ale myseľ mal rovnako jasnú a aktívnu ako predtým, a tak dvadsať päť krátkych esejí, z ktorých sa kniha skladá, si naplánoval v hlave za osamelých nocí a používal pri tom modernú mnemonickú pomôcku, zvanú „palác pamäti“: jednotlivé prvky príbehu sa spájajú z určitými bodmi konkrétneho miesta, zachovaného vo vizuálne zapamätanom priestore; no namiesto paláca použil malú švajčiarsku horskú chatu, kde kedysi ako malý chlapec strávil prázdniny a ktorú si vedel živo predstaviť do všetkých podrobností. Až na štyri eseje všetky ostatné vyšli ako samostatné texty v The New York Review of Books (v slovenskom preklade tu), ako jeden knižný celok, ktorý je súčasne memoárom, autoportrétom a krédom, a pôsobia ešte silnejšie.“ Thomas Nagel predstavuje hlavné témy Judtových úvah, predovšetkým jeho komplikovaný vzťah k židovstvu a sionismu, a uzatvára: „Dominantným identifikačným momentom však pre Judta boli hodnoty západného liberalizmu v jeho sociálnodemokratickej podobe. Ľutuje, že jeho generácia západných liberálov nepochopila, že skutočná revolúcia roku 1968 sa odohrávala v Prahe a vo Varšave, hoci vyvrcholila až o dvadsať rokov neskôr. Naučil sa po česky a stal sa historikom nielen moderného Francúzska, kde začínal, ale celej Európy. Miloval New York, lebo v tomto meste sa zlieva takmer celý svet. Priatelil som sa s Tonym Judtom a počas jeho poslednej choroby sme hovorili o smrti a o tom, aké dôležité z toho, čo človek za života robil je všetko, čo jeho život presahuje a čo tu po ňom ostane. Skvostné a vzdorovité gesto, akým za týchto okolností bolo stvorenie tejto knihy sú náležitým dedičstvom mimoriadneho muža, ktorý chcel, aby sme vedeli, kým bol.“

Tony Judt vo Švajčiarsku, rok 1993. Foto: Jennifer Homans

© Salon

Archív denných prehľadov »

Späť na hlavnú stránku | Späť horeVytlačiť stránku | Zaslať stránku na email

pošli do vybrali.sme.sk |  Facebook

Milí čitatelia,
salon.eu.sk je neziskový projekt a prístup k bezplatnému čítaniu má každý. Chceme Vás poprosiť, aby ste nám pomohli udržať ho finančným príspevkom v ľubovoľnej výške, ktorý nám môžete poslať prostredníctvom služby PayPal, s ktorou je možné efektívne
posielať aj malé dary bez toho, aby sa niečo pri prevode strácalo.
Každý príspevok je pre nás veľmi dôležitý.
Podporiť nás však samozrejme môžete aj prostredníctvom nášho účtu: 2922815184/1100.
Ďakujeme Vám v každom prípade za priazeň.
tím www.salon.eu.sk