Svet podľa Perlentauchera: Bach bol námedzník

MicroMega (Taliansko), 12.03.2011

MicroMega uverejnila priam martin-luther-kingovsky kazateľskú, srdcervúcu a smutnú tirádu kultúrneho historika Angela d’Orsiho proti Berlusconiho režimu a separatistickým tendenciám Severnej ligy. Odvoláva sa na výrok Alberta Moraviu po zavraždení Piera Paola Pasoliniho: Čo je to za krajinu, čo vraždí svojich básnikov? „Ale čo za krajinu je to dnes? Je to krajina, kde už možno nevraždia básnikov, ale dennodenne sa tu prekrúca zmysel pre občiansku povinnosť, spomienka na vlastné dejiny a ich zmysel. Krajina, kde sa snažia zničiť pocit spolupatričnosti a spoločenstva, ktorý sa vytváral celé desaťročia. Toto spoločenstvo bolo postavené na viere v spoločné princípy a hodnoty, nie na krvi a pôde. Talianske spoločenstvo netvorili len tí, čo sa narodili na tunajšej pôde, ale aj tí, čo tu chceli žiť na základe vlastného rozhodnutia, naučili sa jazyk tejto krajiny a spoluvytvárali jej identitu, mali záujem spoznávať tisícročné dejiny, ktoré nám závidel celý svet a ktorú nám dnes, vo svetle každodenného cirkusu neschopnosti a arogancie našej vlády, vo svetle výkonu nášho premiéra, hádžu o hlavu so slovami: ’Ako ste mohli tak hlboko klesnúť? Ako ste dospeli od Cavoura k Berlusconimu?‘“

The Times Literary Supplement (Veľká Británia), 09.03.2011

Kerstin Hoge predstavuje knihu  The Last Lingua Franca (Posledná lingua franca) britského vedca a publicistu Nicholasa Ostlera, ktorá sa zaoberá otázkou, či vo svete s lacnými a všadeprítomnými digitálnymi technológiami angličtina dokáže prežiť ako komunikačný prostriedok, respektíve či je vôbec ešte potrebná. „S ohľadom na bezpríkladné zemepisné rozšírenie angličtiny Ostler prísne rozlišuje medzi angličtinou ako materinským jazykom a úlohou, ktorú plní ako funkciou lingua franca, respektíve komunikačný prostriedok pre ľudí s iným materským jazykom. Toto rozlíšenie vyvoláva dve otázky, týkajúce sa budúcnosti angličtiny. Prvá znie: hrozí angličtine vzhľadom na veľké rozšírenie vo funkcii materinského jazyka, že sa rozštiepi na niekoľko samostatných jazykov, tak ako sa latinčina rozštiepila na románske jazyky? A druhá: ostane naďalej široko používaným komunikačným jazykom, ktorého vplyv sa možno ešte viac rozšíri? Na obidve otázky Ostler odpovedá jednoznačným Nie. „Ľudia, ktorých materinským jazykom je angličtina, sa naďalej na celom svete dorozumejú, ale podľa Ostlera: „vďaka inováciám v technológii prekladu zanikne potreba globálneho komunikačného prostriedku.“

Okrem toho v čísle nájdeme recenziu novej antológie anglickej lyriky: The Cambridge History of English poetry (Cambridgské dejiny anglickej poézie), ktorú vydal Michael O’Neill.

The New Yorker (USA), 21.03.2011

Dana Goodyear predstavuje terapeuta Barryho Michelsa. Uchyľujú sa k nemu všetci zúfalí hollywoodskí scenáristi, postihnutí autorským blokom. Z otrepaných ezoterických fráz a princípov svojho mentora, psychiatra a jungiána Phila Stutza si Michels vytvoril program, ktorý vraj jeho klientom pomáha mobilizovať „kreatívnu silu podvedomia“. Zatiaľ čo Stutzovo krédo - ktoré podľa jeho vlastných informácií viedlo k dvanástim alebo trinástim Oscarom za najlepší scenár - znie „Dopíš už konečne tú sračku, ty idiot“, autorská liečba v Michelsovom podaní vyzerá napríklad takto: „Michels prikázal autorovi, aby si kúpil presýpacie hodiny. Podľa Michelsovho návodu ich každý deň nastavil na minútu, kľakol si pred počítač ako k modlitbe a prosil vesmír, aby mu pomohol napísať nahoršiu vetu všetkých čias. Keď hodiny zadrnčali, začal písať. Namietol, že je to idiotské, nezmyselné a trápne cvičenie a že to nezaberie. Michels mu povedal, že má pokračovať... O šesť týždňov mal 165-stránkový scenár, ktorý sfilmovali a autor získal Oscara.“

Ešte v čísle: John Lanchester predstavuje šialeného kuchynského génia, bývalého programátora Microsoftu Nathana Myhrvolda, ktorého Modernist Cuisine (Modernistická kuchyňa) na 2438 stránkach za 625 dolárov preberá skutočne všetko, od správneho kuchynského vybavenia cez volské oko až po molekulárnu techniku, s výnimkou zákuskov.

Anthony Lane si pozrel akčný thriller Battle: Los Angeles (Svetová invázia) v réžii Jonathana Liebesmana a science-fiction komédiu Grega Mottolu Paul.

Le Monde (Francúzsko), 14.03.2011

Prečo si maďarská vláda vybrala práve filozofov za hlavný terč útokov?, pýta sa Ágnes Heller: „Zažívame ’kultúrny boj‘, ofenzívu moci proti intelektuálom.“ Tento kultúrny boj je len sprievodnou hudbou istých veľmi konkrétnych politických opatrení: „Vláda zavádza množstvo reforiem, ktoré dráždia nervy intelektuálov, znalých práva. Napríklad tým, že oslabuje nezávislé inštitúcie, zakotvené v ústave, koncentruje moc, poštátňuje poplatky na starobné poistenie, obmedzuje nezávislosť centrálnej banky, zavádza zákony so spätnou platnosťou, a tak ďalej.“

The Atlantic (USA), 01.04.2011

V januári v Severnej Kórei verejne popravili robotníka, pretože telefonicky oznámil do Južnej Kórey cenu ryže. Nepomohlo to. Čoraz viac občianskych reportérov posiela správy zo Severnej Kórey, píše Robert S. Boynton. Dodávajú napríklad informácie soulskému denníku Daily NK, a jeho spoluzakladateľ Park In Ho rozpráva, ako prišiel k najlepšiemu reportérovi: „’Zoznámil som sa s ním v Číne v istej mimovládnej organizácii. Bol to absolvent Univerzity Im-Il-Sunga a bolo mu predurčené byť príslušníkom elity. Prvé, čo sa ma spýtal bolo, či by som mu pomohol zohnať dynamit a vyhodiť Kim Čong Ila do vzduchu.‘ Strávili spolu tri mesiace, rozprávali sa a čítali knihy o dejinách Severovýchodnej Ázie. ’Chcel som, aby pochopil situáciu v regióne a presvedčil som ho, že terorizmus je nielen nesprávny, ale že sa ním nedá nič dosiahnuť.‘ Teraz je z neho podnikateľ v Severnej Kórei. A keďže často chodí na služobné cesty, patrí k najcennejším reportérom Daily NK.“

Foto: Tomas van Houtryve/VII Network

Ide to s novinami skutočne dolu vodou? Čítame už len blbosti, ktoré sa nám chce čítať (napríklad toto) namiesto kvalitného materiálu, ktorý by sme mali čítať (napríklad toto)? Veterán reportáže James Fallows  analyzuje [klebetný neworský blog ] gawker.com televíziu Fox News, a na základe množstva rozhovorov a hlbokomyseľných úvah dospieva k záveru: Nie, predtým to nebolo o nič lepšie. A títo noví chlapíci majú celkovo dosť dobré nápady. „’Ľavica s obľubou rozpráva o úpadku logiky a vedeckých metód,‘ hovorí [zakladateľ] Gawkera Nick Denton. Ako príklad uvádza knihu Ala Gorea The Assault on Reason (Útok na zdravý rozum) o iracionalite verejného života, v ktorej sa vyskytujú pasáže ako: ’To, čo sa v súčasnosti deje nemecký filozof Jürgen Habermas opisuje ako ‚refeudalizáciu verejnej sféry‘. ’Ale čo ak odpoveďou na nesprávne vyrozprávaný príbeh nie sú fakty?,‘ pýta sa Denton. ’Čo ak sa Harbemas mýli? Možno odpoveďou na zle vyrozprávaný príbeh je iný príbeh. Treba zmeniť príbeh.‘ Presne to podľa neho spravil Jon Stewart so Stephen Colbertom. Nepreverujú fakty, ktoré hlása Fox News, ani sa nesnažia priamo ich vyvrátiť alebo proti nim bojovať rovnakými prostriedkami, aké používa Fox News. Nemenia príbeh prispôsobovaním reality – ich silnou stránkou je práve to, že dôverujú faktom – ani šírením fiktívneho príbehu, ale tým, že prezentujú fakty spôsobom, akým to nikto pred nimi neurobil.“

Ešte v čísle:  Joshua Hammer opisuje prácu jednotky na zneškodňovanie bômb v okolí Berlína, ktorá má stále čo robiť.

A Caitlin Flanagan prišla na to, prečo „správne“ biele americké matky z dobrých rodín neznášajú Amy Chua a jej radikálne prísne výchovné metódy.

The Guardian (Veľká Británia), 12.03.2011

Čo majú spoločné Mendelssohn, Nina Simone a Gremlins II? Johanna Sebastiana Bacha, tvrdí Nicholas Kenyon v článku o nadčasovosti tohto skladateľa. „Bach má v každej ére inú tvár a nám chýba zázračná schopnosť zistiť, ktorá je tá správna a ktorá nesprávna. Richarda Wagnera zmiatol ’takmer nevysvetliteľný úkaz (...) tohto majstra, chudobného kantora a organistu, čo tiahol z jednej do druhej malej dedinky v Durínsku (... a bol natoľko neznámy, že trvalo celé storočia, než jeho diela zachránili pred zabudnutím.‘ V jednom mal Wagner pravdu: Bach bol námedzník. (...) Predstavuje nielen vrchol našej predstavy o skladateľovi ako remeselníkovi, ale aj našej predstavy o hudobníkovi ako idealistovi, o niekom, kto sa usiluje o čosi, čo sa nachádza na druhej strane.“

Foto: Dave Bartruff/Corbis

Ešte v čísle: Janet Todd si prečítala dve knihy o písaní a čítaní, Spoveď mladého prozaika od Umberta Eca a Naivného a sentimentálneho prozaika od Orhana Pamuka.

A Adam Newey predstavuje zbierku 1000 básní vo výbere Glyna Maxwella.

London Review of Books (Veľká Británia), 17.03.2011

Nová konzervatívna vláda chce zaviesť nové osnovy na vyučovanie dejepisu. Napínavé dejiny Veľkej Británie má školskej mládeži priblížiť a sprístupniť sám kozervatívny, no pre svoje rozprávačské umenie veľmi obľúbený historik Simon Schama. Historik Richard J. Evans je zhrozený: „’Naše deti,‘ hovorí Schama, ’okrádajú o dedičstvo našich dejín, o uzatvorené kompletné dediny, pretože neexistuje skutočný dejepis, ak nie sme ochotní natiahnuť kompletný oblúk, pretože bez chronológie niet súvislostí.‘“ Evans v Schamových požiadavkách vidí návrat k „dejinám ako národnému sebaoslavovaniu“, bez skeptického a kritického prístupu k veľkým príbehom historikov.

Ešte v čísle: Stephen W. Smith sa pokúša vysvetliť, čo je katastrofálne nesprávne na západnom chápaní genocídy v Rwande, s osudovými dôsledkami: Západ si neprestáva predchádzať diktátora Paula Kagameho. 

Jenny Diski číta úvahy Stanleyho Fisha o televíznom seriáli The Fugitive (Utečenec).

A Peter Campbell si pozrel výstavu Renesancia Jana Gossaerta v londýnskej National Gallery.

© Perlentaucher

Späť na hlavnú stránku | Späť horeVytlačiť stránku | Zaslať stránku na email

pošli do vybrali.sme.sk |  Facebook

Milí čitatelia,
salon.eu.sk je neziskový projekt a prístup k bezplatnému čítaniu má každý. Chceme Vás poprosiť, aby ste nám pomohli udržať ho finančným príspevkom v ľubovoľnej výške, ktorý nám môžete poslať prostredníctvom služby PayPal, s ktorou je možné efektívne
posielať aj malé dary bez toho, aby sa niečo pri prevode strácalo.
Každý príspevok je pre nás veľmi dôležitý.
Podporiť nás však samozrejme môžete aj prostredníctvom nášho účtu: 2922815184/1100.
Ďakujeme Vám v každom prípade za priazeň.
tím www.salon.eu.sk