Umberto Eco (1932) je taliansky estetik, historik umenia, sémiotik a románopisec. Je profesorom na univerzite v Bologni. V slovenčine a v češtine mu vyšli romány Meno ruže, Foucaultovo kyvadlo, Ostrov včerajšieho dňa, Baudolino, Tajomný plameň královnej Loany a z esejistiky výber Skeptikové a těšitelé, Babylonský rozhovor, Päť úvah o morálke a tiež výpravná kniha Dějiny krásy.
Umberto Eco si vie veľmi dobre predstaviť talianskych samovražedných atentátnikov.
Umberto Eco má už dlhšie
jednu teóriu: technologicky sa nehýbeme dopredu, ale dozadu.
Umberto
Eco žiada nové zákony na pomenúvanie ulíc.
Umberto Eco sa vo svojom
Taliansku cíti príšerne, ako keby sa ocitol v temných štyridsiatych
rokoch.
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | ||
| 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 |
| 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 |
| 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 |
| 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | ||
| « máj » | « 2013 » | ||||||